Peniaze v bankách a "Istota ich znehodnotenia"

V súvislosti s Gréckom sa čoraz viac hovorí o jeho odchode z eurozóny a bankrote. Gréci si od januára 2010 vybrali z bánk už tridsať percent zo svojich úspor. Len za jeden deň vytiahli Gréci celkovo z účtov 700 miliónov eur, čo potvrdila aj centrálna banka, ktorá doposiaľ zvládla dopĺňať hotovosť, aby to nevyzeralo že sa peniaze minuli. V krajine zatiaľ neprepukla panika, no s príchodom každej pesimistickej správy reagujú Gréci výberom hotovosti z bánk. V marci tak Grékom zostalo v bankách ešte 165 miliárd €. Možnosť odchodu Grécka z eurozóny už pripustila aj šéfka Medzinárodného menového fondu a čím reálnejší tento scenár bude, tým viac budú Gréci vyberať peniaze z bánk.

Ale pozor, veľký výber peňazí môže položiť grécke banky, ktoré už prišli o veľa financií aj pri odpise gréckeho dlhu. Pádom bánk v Grécku by mohla nastať panika pri výberoch z bánk po celej EÚ, keďže už teraz vyberajú vo veľkom štýle aj Španieli (Španielska banka Bankia musela byť pre odliv peňazí zoštátnená, navyše v marci predstavoval objem nesplácaných úverov v Španielsku podľa španielskej centrálnej banky už 148 miliárd €).

Veľkú zaangažovanosť v Španielskom bankovom sektore majú okrem iných aj francúzske banky a ešte väčšiu nemecké banky. Rovnako majú francúzske a nemecké banky obrovské množstvá prostriedkov aj v Gréckych dlhopisoch a tak sa niet čo čudovať, že nechcú pripustiť krach Grécka a už tobôž nie Španielska. Ak sa problémy presunú aj do Francúzska a Nemecka, tak má problém celá EÚ, nevynímajúc Slovensko a tiež aj Euro by značne oslabilo, čo by výrazne znehodnotilo úspory. Slovenská ekonomika je totiž otvorená a podstatnou mierou naviazaná na nemeckú.

Štát síce do určitej sumy garantuje vklady v bankách pre prípad ich krachu, no na tento účel dodávajú novú hotovosť centrálne banky, čím automaticky rastie inflácia spôsobená zvýšeným množstvom bankoviek, ktoré sa tým automaticky znehodnocujú. Najviac sa takto znehodnocujú dlhodobé úspory (do roku 2008 to bolo cca. 3,5 - 4,5% ročne, no od r. 2011 je to už okolo 9% a nové peniaze sa tlačia veselo ďalej (výbery z bánk v Grécku 72 miliárd € a hotovosť musela dodávať Centrálna banka).

Každý si môže spočítať aký úrok mu banka pripisuje a aký poplatok za to platí a vypočítať si, o koľko má viac, alebo skôr o koľko menej, keďže si za nasporené peniaze môže kúpiť stále menej a menej, o čo sa mu postarala inflácia. A je na zváženie, či sa ešte nájde nejaký dôvod, prečo sa oplatí držať peniaze v bankách?

V súvislosti s dolárom sa očakávajú problémy po prezidentských voľbách, kedy sa ukáže realistickejší pohľad na stav ekonomiky USA, ktorá neustále nalieva do ekonomiky nové doláre. V USA tiež pokračujú banky v poskytovaní „toxických“ pôžičiek a aj banka Lethman Brothers, ktorej krach spôsobil krízu v roku 2008, je už opäť na nohách a veselo rozdáva nové „toxické“ pôžičky, robí v podstate to isté čo predtým. Množstvo nových pôžičiek síce krátkodobo zvýši spotrebu obyvateľstva , ako aj zisky bánk a potiahne aj ekonomiku, no z dlhodobého hľadiska je to neudržateľné a následky budú ešte o to horšie.

Tým, že sa problémy s likviditou riešia tlačením nových bankoviek, vzniká obrovský inflačný tlak s určitým časovým oneskorením a účet tak v konečnom dôsledku zaplatia všetci vo forme zvýšených daní a inflácia navyše ukrojí z úspor, ktoré sú držané v peniazoch.

Investičné zlato je odolné voči inflácii a spoľahlivo chráni úspory. Čo je teda v situácii, v ktorej sa ocitáme výhodnejšie a bezpečnejšie? Držať úspory vo fyzickom investičnom zlate s rýchlou likviditou, s ktorým možno akokoľvek a kedykoľvek disponovať, alebo držať peniaze v bankách, ktoré vzhľadom k inflácii postupne znehodnocujú úspory a ktoré čaká neistá budúcnosť? Veď ani štáty, ktoré disponujú vo svojich rezervách veľkým množstvom zlata, nemajú problémy.

Investičné zlato okrem svojej vlastnosti uchovávateľa úspor pre ďalšie generácie, zvlášť v časoch krízy, vždy predstavovalo a stále predstavuje skvelú príležitosť výhodného a častokrát aj niekoľkonásobného zhodnotenia investovaných prostriedkov. Vlastníci fyzického zlata o tom vedia svoje a stále platí že kto má zlato, má peniaze vždy!

www.auinvest.eu